PRINCÍP RIADENIA LIKVIDITY V SYSTÉME ŠTÁTNEJ POKLADNICE
Zákonom o Štátnej pokladnici (1) bol vytvorený systém štátnej pokladnice, ktorý tvorí Ministerstvo financií Slovenskej republiky (MF SR), Štátna pokladnica (ŠP) a Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL). V systéme štátnej pokladnice vystupuje MF SR ako orgán, ktorý určuje procesy a rámce a plní úlohu organizátora a správcu systému. Hlavnou úlohou Štátnej pokladnice je vedenie účtov klientov štátneho a verejného sektora a je zodpovedná za spracovanie a realizáciu platieb. ARDAL je zodpovedná za činnosti súvisiace s riadením dlhu a likvidity, vrátane riadenia trhových a ostatných súvisiacich rizík. Správu a prevádzku informačných systémov systému štátnej pokladnice vrátane ich technickej a prevádzkovej podpory zabezpečuje špecializovaná inštitúcia - DataCentrum.
Jednou z hlavných činností, ktoré zabezpečuje systém štátnej pokladnice, je riadenie likvidity Štátnej pokladnice. Likviditou Štátnej pokladnice sa rozumie schopnosť Štátnej pokladnice splácať záväzky vyplývajúce zo systému štátnej pokladnice riadne a včas. Riadenie likvidity Štátnej pokladnice je súhrn činností, ktorých cieľom je efektívne a bezpečné zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice. Súčasťou riadenia likvidity Štátnej pokladnice je zabezpečenie likvidity (krytia) štátneho rozpočtu a zabezpečenie likvidity (splácania) štátneho dlhu.
Subjekty systému štátnej pokladnice a ich vzťahy pri riadení likvidity Štátnej pokladnice:
Zmeny v riadení dlhu a likvidity štátu po vzniku systému štátnej pokladnice v roku 2003 možno považovať za revolučné. Účty MF SR spolu s účtami rozpočtových organizácií boli presunuté v roku 2004 z Národnej banky Slovenska do Štátnej pokladnice. Podobne boli všetky účty verejných inštitúcií (s výnimkou účtov miest a obcí a účtov VÚC) v rovnakom čase presunuté z komerčných bánk do Štátnej pokladnice. Táto koncentrácia zdrojov v Štátnej pokladnici umožnila využívanie dočasne voľných finančných prostriedkov štátu a klientov verejného sektora na účely a potreby riadenia dlhu a likvidity prostredníctvom novo navrhnutého a implementovaného refinančného systému. VÚC boli zapojené do systému štátnej pokladnice postupne neskôr. Mestá a obce a ich finančné prostriedky nie sú do systému štátnej pokladnice v súčasnosti zapojené.
Základný princíp systému štátnej pokladnice:
REFINANČNÝ SYSTÉM
Refinančný systém je realizovaný vo forme depozitných obchodov (termínovaných vkladov) medzi Štátnou pokladnicou a Ministerstvom financií Slovenskej republiky - klient Štátny dlh (MF SR - KŠD) (2). Technicky sa refinančný systém realizuje v dvoch samostatných fázach. V prvej fáze Štátna pokladnica prevádza na účet MF SR - KŠD sumu termínovaných vkladov klientov za rovnakých podmienok, aké majú obchody medzi Štátnou pokladnicou a jej klientmi. V druhej fáze sa pred uzávierkou informačného systému Štátnej pokladnice automaticky prevádza na účet MF SR - KŠD suma rovnajúca sa netermínovaným vkladom klientov Štátnej pokladnice. Táto jednodňová transakcia sa realizuje za aktuálnych trhových podmienok (sadzba EONIA upravená o dohodnuté rozpätie).
Celá pozícia Štátnej pokladnice, teda suma zostatkov na účtoch klientov vrátane trhových rizík, je takto presunutá na účet MF SR - KŠD. Prostredníctvom refinančného systému MF SR získava značný objem krátkodobých zdrojov, ktoré môže použiť na krytie potrieb štátneho deficitu a dlhu. Skutočnosť, že ide o 10 - 20 % celkového dlhového portfólia, výrazne znižuje potrebu krátkodobých emisií cenných papierov. Cena týchto zdrojov je spravidla nižšia ako na finančnom trhu a hotovostná rezerva štátu nemusí byť tvorená z emitovaných štátnych cenných papierov, prípadne úverov tak, ako je to v krajinách, kde nefunguje systém štátnej pokladnice. Okrem finančnej úspory systém prináša znížené riziko refinancovania štátu v čase trhových porúch alebo pretrvávajúcich kríz a pri náhlom raste krátkodobých úrokových sadzieb výdavkové úspory pri krytí deficitu štátneho rozpočtu.
Systém je navrhnutý tak, aby v každom momente každé euro vložené do systému štátnej pokladnice slúžilo na krytie deficitu a dlhu štátu alebo bolo zhodnotené na finančnom trhu, prípadne iným spôsobom. Systém prináša maximálnu transparentnosť finančných tokov štátu najmä pre MF SR, ich jednoduchú kontrolu a informačnú dostupnosť. Systém zároveň sprehľadnil finančné plánovanie a zjednodušil prípravu rozpočtu štátneho dlhu.
OPERATÍVNE RIADENIE LIKVIDITY ŠTÁTNEJ POKLADNICE
V súlade s ustanoveniami Zákona o štátnej pokladnici je ARDAL zodpovedná za operatívne riadenie likvidity účtu Štátnej pokladnice v systéme Target2 na dennej báze. Peňažné toky na tomto účte odrážajú všetky toky štátneho rozpočtu, toky spojené s riadením dlhu a rizík a toky klientov Štátnej pokladnice. ARDAL na účely riadenia likvidity Štátnej pokladnice využíva štandardné nástroje peňažného trhu, najmä depozitné obchody, repo obchody, transakcie typu predaja a následnej kúpy štátnych dlhopisov, prípadne menové swapy. ARDAL realizuje všetky takéto transakcie v mene a na účet MF SR - KŠD.
Prevody finančných prostriedkov, ktoré vyplývajú z operácií ARDAL na riadenie likvidity, vykonáva Štátna pokladnica. Štátna pokladnica je priamym účastníkom európskeho platobného systému hrubého zúčtovania v reálnom čase Target2 a lokálneho platobného systému SIPS. ARDAL má možnosť monitorovania zostatkov a pohybov na týchto účtoch v reálnom čase.
Štátna pokladnica na účely riadenia likvidity poskytuje ARDAL denne finančný plán Štátnej pokladnice na nasledujúce tri mesiace. ARDAL spolupracuje so Štátnou pokladnicou pri určení jeho štruktúry a obsahovej náplne. Informácie o očakávaných peňažných tokoch klientov Štátnej pokladnice vrátane údajov z hlavného obchodného systému ARDAL o finančných tokoch transakcií, ktoré ARDAL uskutočnila v mene MF SR - KŠD už v minulosti, poskytuje ARDAL kompletný prehľad o očakávaných peňažných tokoch systému štátnej pokladnice na nasledujúce tri mesiace. Trojmesačný horizont ARDAL považuje za dostatočný pre operatívne riadenie likvidity.
Finančné toky systému štátnej pokladnice:
Systém riadenia likvidity štátu v rámci systému štátnej pokladnice bol navrhnutý a realizovaný v rokoch 2003 - 2004. S minimálnymi zmenami a úpravami funguje do súčasnosti. Systém štátnej pokladnice, riadenie likvidity a refinančný systém sú v rámci Európy unikátne a zodpovedajú podmienkam a potrebám riadenia verejných financií na Slovensku.
-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
(1) Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(2) klient Štátny dlh je osobitný klient Štátnej pokladnice pre činnosti súvisiace so štátnym dlhom v zmysle § 2b odsek 1 písm. k) zákona o Štátnej pokladnici, ktorého v systéme štátnej pokladnice zastupuje ARDAL.
Na účtoch klienta Štátny dlh sa vykonávajú finančné operácie súvisiace s financovaním schodku štátneho rozpočtu a financovaním štátneho dlhu, s riadením rizík a so zhodnotením dočasne voľných finančných prostriedkov. Na účtoch klienta Štátny dlh vykonáva ARDAL aj finančné operácie na zabezpečenie likvidity Štátnej pokladnice.
O finančných operáciách klienta Štátny dlh účtuje MF SR oddelene v samostatnom účtovnom okruhu „Štátny dlh" v rámci účtovnej jednotky MF SR v rozpočtovej kapitole Všeobecná pokladničná správa.